Nič nevyčistí hlavu lepšie, ako prechádzka tichým lesom na čerstvom vzduchu. Pomaly kráčame, kocháme sa okolím, Bruno okolo nás veselo pobehuje a všetci si naplno užívame týchto pokojných chvíľ. Z diaľky počuť spev vtákov. Príroda skôr pripomína prichádzajúcu jar ako zimu. Pestrý les nám ponúka atrakciu. Skaly. Prebúdza sa v nás dieťa a štveráme na ne. Nie sú veľké ani zložité no k radosti to úplne stačí. Výhľad je krásny. Vietor začal naberať na intenzite a pridal k tomu pár vločiek snehu. Jeho svišťanie hrá jednoduchú melódiu zimy. Ešte pár skladieb a zberáme sa preč. Bruno si naplno vychutnáva pobyt v lese. Po dlho čase dostal chuť na paličku. Neodolateľným šibalským pohľadom nás vyzval k hre. Ako tak šantíme, spoza skál sme začuli hlučné zvuky prichádzajúcej snežnej víchrice. Les v priebehu sekundy zakryl biely závoj a ticho vystriedali hlasité prejavy vetra v sprievode z hustým snehom. Lepšie sme si to už nemohli načasovať. Nečakané dobrodružstvo a jedinečný zážitok bol hneď za rohom. Stačilo vyjsť von a obzrieť sa okolo seba. Opäť a znova som sa na vlastné oči presvedčila, že je jedno kde ste, dôležité je ako sa nato pozeráte. Každé miesto v sebe ukrýva čaro.
